Deväť hodín

Autor: Marián Krkošek | 4.6.2012 o 22:31 | (upravené 4.6.2012 o 23:38) Karma článku: 9,94 | Prečítané:  267x

Deväť hodín strávených na pohotovosti v ružinovskej nemocnici, neskutočne dlhých deväť hodín avšak na to množtvo utrpenia až nespravodlivo krátkych.

Deväť hodín strávených na pohotovosti, pre otras mozgu a narazenú panvovú kosť je strašne dlhá doba ani nie pre závažnosť zranenia, ale pre jej rýchlosť ošetrenia, pohotovosť si ale žije svojim vlastným životom a riadi sa svojimi vlastnými na prvý pohľad nepochopiteľnými pravidlami. Videl som celé generácie pacientov, ktoré prichádzali odchádzali a kde niektorí sa zas vracali. S niektorými som sa posťažoval, s inými porozprával a zo pár i nachvíľu spriatelil, je veľa toho čo som za tak dlho krátky čas videl a nebol to pekný pohľad...

Videl som 82 ročnú babku na vozíku so zápalom pľúc, ktoré za X hodín čakania 2x odpadla. Chlapíka čo sa vysypal na motorke a z asfaltu mal celu ruku zodratú, spálenú a krvavú. Videl som dedka s obhorenou nohou ktorá bola samí pľuzgier. Snáď 10 opitých bezdomovcov, ktorých priviezla sanitka  kde jeden mal hlavu celú krvavú a ďalší červov v zhnitom mäse na nohe. Videl som pani s infarktom ktorá čakala snáď 4 hodiny kým na ňu príde rada. Človeka čo volil Fica, presvedčeného o tom že v živote su najdôležitejšie sociálne istoty a silný sociálny štát so silným zápalom pľúc, ktorý striedavo nadával na kapitalizmus a dusil sa kašľom, ktorého dispečer z 155 poslal okamžite na pohotovosť, aby po 7 hodinách čakania dostal rúšku a infúzku  a odporúčanie, aby sa šiel liečiť domov. Videl som roboša, ktorý s takmer odrezaným prstom bol prijatý o 6 hodín skôr ako ja ale i tak ho tam nechali 2 hodiny čakať na chodbe chytajúc kvapky krvi, aby im nezašpinil podlahu. Videl som 86 ročnú babku na vozíku, ktorá na nič nereagovala a zdôvodnené to bolo pokročilým vekom a predchádzajúcimi diagnózami s tým, že to v takom veku už tak býva a želaním príjemnej cesty domov. Stretol som 3 ľudí s vytknutým členkom, kde jeden skončil v sádre, druhy s injekciou a 5 hodinovým čakaním na Godota a ďalší len s obväzom. Sedel som vedľa chlapíka, ktorého včera poštípal kliešť a dnes ma horúčku 39+ a cele spotené čelo, ktorému sme vybavovali sanitku z pohotovosti ružinov do nemocnice kramáre, aby ho vôbec prijali, keďže mu ide o hodiny.

Naučil som sa ako sa správne robia tie najlepšie zaváraniny, treba ich nechať trocha odstáť a potom zase povariť. Zistil som, že vo Švedsku je za pracovný úraz 2500€ z poistky i keď sa jedná o úraz, ktorý sa na Slovensku ošetruje izolepou. "Pochopil som" že nízke dane sú ZLO a treba ich zvýšiť aspoň tak ako ich majú v Nemecku, aby sme mali sociálny štandard aspoň taký ako vo Švédsku. Naučil som sa, že v slovenskom zdravotníctve sa na infarkt neumiera a preto majú prednosť iný pacienti. "Pochopil som" že druhý pilier je ožobráčenie dôchodcov a tých čo ho zaviedli by mali popraviť, že 9% odvod pre II. pilier nemajú nikde vo svete, ale pri budúcich 3% ,že sa nemôžeme porovnávať s ostatnými. Naučil som sa, že si treba poriadne prečítať správu pred tým než ju podpíšem, i keď ich je 8 a nespoliehať sa na to čo mi hovorí lekár. Naučil som sa, že ak na pohotovosť tak jedine v sanitke - bezohladu na to ako banálne zranenie to je o to viac pri zraneniach vážnejších, "však to nieje také zle" neexistuje. A keď to sanitkou predsa len nejde tak tam nebyť keď sa menia zmeny, lebo sa môže stať že vyšetrenie robí jeden lekár správu píše ďalší, a teda, že správa vôbec nesedí s povedaným a pri výmene zmien sa to už nedá opraviť. Tak isto som zistil, že denná zmena je krajšia a milšia a, že nočná zmena je rýchlejšia.

A tak isto som videl dlho - hlasito a bolestivo plačúcu Rakúšanku, ktorá vystúpila so sanitky plnej smutných ľudí obíjajúc svoju kamarátku....

Deväť hodín je pre obyčajný papier pre políciu strašne dlho. Avšak deväť hodín je zároveň príliš krátka doba, na to množstvo bolesti, utrpenia a negatívnych emócií.Spočiatku som na lekárov sa hneval, hnevám sa na nich stále ale ja som na pohotovosti strávil len 9 hodín, oni sú tam stále a stále milí a s úsmevom na tvári. A to si zaslúži obdiv bezohladu na všetky negatíva, ktoré mi táto skúsenosť priniesla.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?